Mapa župy Šibenik

Cestovanie Šibenik - Šibenícko-kninska župa

Šibenícko-kninska župa sa nachádza v strednej časti chorvátskeho pobrežia Jadranského mora, v malebnom, členitom prostredí rieky Krka, jednej z najkrajších chorvátskych krasových riek. Na severozápade hraničí s župou Zadarskou, na juhovýchode so župou Splitsko-dalmatínskou. Severovýchodnú hranicu tvorí pohorie Dinar, ktoré oddeľuje Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu. Juhozápad župy tvorí Jadranské pobrežie v dĺžke približne 50 km. Mesto Šibenik je politické, hospodárske, sociálne a kultúrne centrum kraja, ktorý sa tiahne pozdĺž brehov Zadarskej a Splitskej časti pobrežia v dĺžke 100 km na úpätí pohoria Dinar. Ako jeden celok sa obe župy uvádzajú v rámci turistického regiónu Severná Dalmácia.

Šibenícko-kninska župa s rozlohou 1.860 km² zahŕňa ostrovy, pobrežie a vnútrozemie. Ostrovná časť Šibenícko-kninskeho kraja sa skladá z 242 ostrovov, ostrovčekov a útesov, ktoré sa nachádzajú hlavne v severozápadnej časti kraja Šibenik a sú veľmi členité a riedko obývané - v Šibenickej oblasti existuje iba desať ostrovných osád. Najpočetnejšia súostrovie Kornati známe bizarnými tvarmi a nádhernou prírodou. Pobrežná oblasť regiónu Šibenik dosahuje len niekoľko kilometrov od mora k pohoriu Trtar a na juhovýchode k úpätiu hory Svilaja 1.508 m.

Mestá a obce, turistické združenia, dovolenkové destinácie

Mestá: (5) - Drniš, Knin, Skradin, Šibenik, Vodice.
Obce : (15) - Bilice, Biskupija, Civljane, Ervenik, Kijevo, Kistanje, Promina, Pirovac, Primošten, Rogoznica, Ružić, Tribunj, Tisno, Murter-Kornati, Unešić.

Mesto ŠIBENIK
je zo všetkých chorvátskych miest na pobreží Jadranského mora najstaršie. Vyniká svojou jedinečnou polohou v malebnom širokom zálive pri ústí rieky Krky. Jeho história sa píše od roku 1066, kedy bolo spomenuté v dokumente najvýznamnejšieho vládcu chorvátskeho štátu, ktorým bol kráľ Petar Kresimir IV. Šibenik, ako autochtónne chorvátske mesto získalo v roku 1290 štatút mesta.

Prímorský Šibenik odhaľuje jedinečnú harmóniu mestskej poézie mesta v jeho prirodzenom prostredí. Prístav bol po stáročia motorom rozvoja navigácie, obchodu a celkového hospodárskeho rastu mesta. Vchod do kanála chráni najvýznamnejšia renesančná pevnosť na východnom pobreží - St. Michael, ktorá je symbolom nepokorenosti Šibeniku.

Sibenik má takmer 50.000 obyvateľov. Dobré dopravné spojenie umožňuje spoľahlivé pripojenie okolitých oblastí do Jadranskej magistrály s vetvením ciest na Drniš (33 km) a Knin (55 km) a ďalej do vnútrozemia. Významná je železnica vedúca do Záhrebu a Splitu. Letecké spojenie poskytuje letisko Split v Kaštela (45 km) a Zadar letisko Zemunik (50 km). Nová diaľnica Dalmatina zabezpečuje ešte lepšie spojenie medzi Šibenikom a zvyškom chorvátskych miest a Európou.

Mesto KNIN
sa nachádza neďaleko od prameňa rieky Krky, na hranici Bosny, Liky a Dalmácie, na križovatke hlavných ciest vedúcich do chorvátskeho vnútrozemia a k moru, preto je často nazývaný "Brána Dalmácie". V širšom okolí mesta Knin existuje celý rad turistických zaujímavostí, ale aj samotné mesto je dôležitou atrakciou, nachádza sa na križovatke niekoľkých turistických ciest. Na svoje si prídu milovníci panenskej prírody pri pohľade na vodopády rieky Krky, na horskej trase na najvyšší vrchol Chorvátska Dinara (inak aj Sinjal) 1.831 m. Knin uspokojí bohatou turistickou ponukou každého, kto hľadá dobrodružstvo, kanoistiku, rafting, voľné lezenie, jazdu na koni, na horskom bicykli, paintball, štvorkolky, off-road jeep, paragliding na Dinara.

Mestá Knin a Šibenik predstavujú silné spojenectvo, ktoré doplnené riekou Krka tvorí neporaziteľnú trojicu a symbol Severnej Dalmácie. Pripomínajúc povesť o troch prútoch Svätopluka. Ostatné tri mestá Skradin, Drniš a Vodice sa tiež nachádzajú v blízkosti rieky Krka.

Mesto VODICE
Vodice je jedným z okresných miest, nachádza sa 12 km severozápadne od mesta Šibenik a má ideálnu polohu v centre na pobreží Jadranského mora. Vodice majú takmer 9.000 obyvateľov, ktorí sú väčšinou priamo alebo nepriamo pracujú v turistickom ruchu. Cestovný ruch, ktorý má vo Vodiciach tradíciu vyše šesťdesiat rokov, za ten čas sa vyvinul na hlavnú ekonomickú aktivitu. Z mesta Vodice sa stala známa turistická destinácia s bohatým kultúrnym a zábavným programom. Vodice získali početné ocenenie a uznania od zahraničných hostí. Mnohí sa do svojho obľúbeného letoviska opakovane vracajú.

Mesto DRNIŠ
sa nachádza v centrálnej časti kraj na pol ceste medzi Kninom a Šibenikom. Má rozlohu 355 km². Začiatky cestovného ruchu v Drniši sa tradujú od roku 1908, kedy tu v postavili prvý hotel. Turistickým programom boli prvé výlety do povodia rieky Krka. Vďaka svojej tranzitnej polohe a blízkosti známych turistických destinácií Šibenik a Knin má Drniš vhodné prírodné podmienky pre rozvoj ekologickej vidieckej turistiky, ponúkajúc tradičné výrobky už známe vo svete.

Mesto SKRADIN
Mesto Skradin má rozlohu 187 km² a 3.990 obyvateľov, do jeho správy spadá 21 obcí. Skradin - sídlo a hlavné mesto, obce Grada, Bićine, Bratiškovci, Bribir, Cicvare, Dubravice, Gorice, Gračac, Ićevo, Krković, Lađevci, Međare, Piramatovci, Plastovo, Rupe, Skradinsko Polje, Sonković, Vaćani, Velika Glava, Žažvić, Ždrapanj. História mesta Skradin, siaha do čias spred 2000 rokov, bolo historickým strediskom provincie a diecézy. V súčasnosti je chránenou mestskou kultúrnou pamiatkou. Skradin je prístavom na rieke Krka.

Ostrovy

Ostrov Zlarin sa nachádza iba 2 km od pobrežia Šibeniku. Zlarin má iba 8,2 km² (dĺžka 6,1 km, šírka do 2,1 km), najvyšší vrch Klepac (170 m). Povrch ostrova má úrodnú ornú pôdu. Väčšie zátoky sú Zlarinský prístav, na juhovýchode sa nachádza sedem malých ostrovčekov v blízkosti zátoky Magarna. Hospodárstvo ostrova predstavujú vinohradníctvo, pestovanie olív, ovocia, rybolov, lov koralov a morských húb potápanie, moreplavba a cestovný ruch. Jediná osada Zlarin poskytuje ubytovanie pre turistov. S pevninou má ostrov trajektové spojenie do Šibeniku.

Ostrov Kaprije s rovnomennou osadou a prístavom na juhozápadnom pobreží ostrova, odvrátenej od Chorvátskeho pobrežia, je krásny a dobre chránený. V minulosti býval ostrov zalesnený, ale neskôr boli stromy vyrúbané a použité ako stavebný materiál. Slnečné brehy týchto vzdialených ostrovov ponúkajú turistom mnohé zátoky na chvíle oddychu a odpočinku od zhonu každodenného života. Trajekt zo Šibeniku cez ostrov Zlarin pokračuje do prístavu Kaprije a aj na ďalší ostrov Žirje.

Ostrov Žirje má rozlohu 15,5 km², je najväčším z ostrovov v Šibeníckom súostroví. Od pevniny je vzdialený asi 11 námorných míľ (námorná míľa = 1,825 km, alebo 1km = 0,6214 nM). Orientácia ostrova je v súlade s orientáciou pevniny a hrebeňa Dinar. Dĺžka ostrova 12 km, priemerná šírka 1,2 km, najširšia časť až 2,5 km. Okolo ostrova sú v mori roztrúsené početné krásne ostrovy. Predĺžením smeru ostrova Žirje o jeho jednu pomyselnú dĺžku na severozápad sa nachádza súostrovie Kornati. Vzhľadom k pestrosti reliéfu vzniklo okolo mnoho zátok, čím vzniklo dlhé 39 km pobrežie. Ako úkryt pre malé lode slúžia zátoky Mala a Vela Stupice a Tratinska.

Klíma, podnebie

Na šibeníckych ostrovoch sa klíma vyznačuje miernymi zimami, teplými letami a relatívne malým rozdielom medzi teplotami v zime a lete. Priemerná ročná teplota je 15,5 ° C. Väčšina zrážok spadne vo forme dažďa v zimných mesiacoch, ich ročný priemer činí 753 mm.

aktuálne počasie Šibenik

Pobrežná časť regiónu má typickú stredomorskú klímu, a jej hlavný vplyv sa prejavuje v kontinentálnej oblasti. Pobrežná časť sa pýši vysokým počtom slnečným svitom (2.710 hodín/ročne), smerom do vnútrozemia hodnota klesá. Letné teploty sú pomerne vysoké, ale Mistrál, ktorý vanie od mo ra na pevninu spríjemňuje pobyt. Zimy sú stredné alebo mierne. Zrážky sú najvyššie v zime, zatiaľ čo letá sú pomerne suché.

Vo vnútrozemí reprezentje vegetáciu väčšinou smrek, ktorý rastie v pobrežných aj ostrovných oblastiach. Región Šibenik má stredomorské podnebie s horúcimi letami, ktorá zmierňuje vietor, a suché zimy. Šibenik je najstaršie chorvátske mesto na Jadrane. Nachádza sa v chránenej prírodnej rezervácii na základoch bohatej chorvátskej histórie. Ideálna klíma pre dovolenkovanie pri mori.