Dovolenka Domašinec | Chorvátsko-reny.sk

Obec Domašinec ponúka náučný chodník Murščak, ktorý prechádza najväčšou oblasťou okolo rieky Mury, bez osád, a pokrýva asi 1.500 ha. Murščak je rozsiahly komplex storočných dubových lesov v oblasti Mura. Archeologické názvy naznačujú, že oblasť okolo osád Turčišće a Dvorišće bola osídlená mnoho rokov pred Kristom. Tak bola objavená nekropola z obdobia okolo roku 700 pnl v Močvare pri Dvorišće. Neďaleko bolo objavené miesto Gradišće z 13. st. pnl. V historických prameňoch sa Domašinec prvýkrát spomína v roku 1244.

Obec Domašinec

Erb obce Domašinec má tvar polkruhového štítu v dolnej časti a štvorca v hornej časti. Na svetlozelenom pozadí sú zobrazené skrížené cepy so zlatými žltými kladivami. Na stolovej vlajke sú súčasťou erbu aj zlaté klasy, ako znak úrody.
Vlajka obce je zelená, v strede je erb obce ohraničený žltou.
Pomer šírky a dĺžky vlajky je 1: 2.

Obec Domašinec
Martina Pušteka 9
40 318 Domašinec
Chorvátsko
Telefón: 040/863-240
Fax: 040/863-240
E-mail: opcina-domasinec@ck.t-com.hr
Socky: Fcb
TZ - Medimurje

GPS: 46°25'50.3"N 16°35'49.6"E
Počet obyvateľov: 2250
Rozloha: 35 km²
Teplotný priemer: 10°C

Pod správu obce patrí 1 osada: Turčišče.

Ubytovanie

Hotel King
Hotel Castelum
Privát Luria
Apartmány Royal

História obce Domašinec

Mladšiu fázu doby železnej v Međimurje dokumentujú nálezy ílových nádob z lokality Domašinec. Záchranné hlinené nádoby (urny a misky) sú znakom existencie cintorína plochých hrobov tzv. Kultúry La Tene. Nositelia kultúry La Tene - Kelti - presnejšie príslušníci jedného z ich kmeňov Tauriska, spolu s domorodým obyvateľstvom privítali príchod Rimanov do Medimurje. Spomenuté keramické nálezy z Domašinca, vyrobené na hrnčiarskom kruhu, nepochybne dokazujú prítomnosť keltských bojovníkov, hrnčiarov a hutníkov v regióne.

V historických prameňoch sa Domašinec prvýkrát spomína v roku 1244, kedy je šľachtic Petrina uvedený ako majiteľ panstva menom Damas alebo Dom-sa. Feudálny statok s menom majiteľa Damasa (terrae Damas) existoval už skôr. V polovici štrnásteho storočia, presnejšie v roku 1349, sa spomína panstvo Damas medzi riekou Mura a Drava v župe Zala. Dnešné meno Domašinec (Domassi-necz) sa prvýkrát spomína v roku 1478.

V 17. storočí vlastnili Nikola a Petar Zrinski majetky v Domašinci, ktoré dostali ako kompenzáciu za vojenskú službu Nikola Buđak, Juraj Daca a Juraj Katanec, Nikola Čes, Mihael Baranić a Stjepan Balaško. Boli to profesionálni vojaci v službe Zrinskis ako jazdci. Zároveň boli Stanislav a Andrija Madak, Stjepan Špoljar, Ivan Nemet, Ivan Vargonić, Juraj Topličanec, Juraj Kolar a Petar Imbre pešími vo vojenskej službe Zrinski.

V roku 1672 bol Domašinec sídlom jedného z 13 súdov v Međimurje, tj správnych stredísk. Okrem Domašince do súdnictva Domašinec patrili aj osady Dekanovec, Novakovec, Gardinovec, Belica, Pribislavec, Mihovljan a Gornji Pustakovec. V rámci administratívnej reorganizácie Međimurje vykonanej v roku 1722 bol Domašinec zaradený do vojvodstva so sídlom v Novakovci. Okrem malého panstva Ivana pl. Peras, celý Domašinec bol majetkom panstva Čakovec.

Koncom 18. storočia bol Domašinec veľkým, preplneným a v tom čase veľmi bohatým osídlením. V roku 1772 bolo v Domašinci 86 daňovníkov, z toho 65 poddanských. Chovali spolu 251 kráv, 278 jalovíc a teliat, 238 koní a 658 ošípaných. V dedine bolo 86 domov. Pestovali vo veľkom množstve tabaku, takzvaných „čerešňových višňach“, mnohí sa zaoberali včelárstvom a remeselníctvom.

Prvé známe úradné sčítanie ľudu uskutočnené v roku 1786 ukazuje, že v Domašinci bolo 811 obyvateľov alebo 110 rodín v 109 domoch. Zo sčítania ľudu z roku 1900 vyplýva, že v Domašinci žilo 1709 obyvateľov. Z toho 833 mužov a 876 žien, z ktorých 1709 obyvateľov hovorilo chorvátsky ako materinským jazykom 1655 obyvateľov, maďarsky 52, nemecky 2. Vierou bolo 1 696 rímskych katolíkov, 1 protestantov a 12 Židov. Tam bolo 595 gramotných obyvateľov, v tom čase bolo v Domašinci 252 domov. Z toho 214 bolo murovaných, 6 malo iba murované základy, 28 domov bolo vyrobených z zabalenej hliny a iba 4 boli drevené. Až 214 domov bolo pokrytých dlaždicami, jeden bol pokrytý šindľom (drevené dosky) a 39 domov so slamou. V roku 1910 bol hostiteľ nazývaný Damask. Má 1924 obyvateľov a je sídlom obce, do ktorej patrí aj obec Turčišće, a osada Podnova puszta, ktorá má 22 obyvateľov.

Dnes je Domašinec sídlom obce Domašinec, ktorá pozostáva z osád Domašinec a Turčišće, s (podľa posledného sčítania) 1 871 obyvateľov. Je vybavený komunálnou infraštruktúrou, okrem kanalizácie, má základnú školu, materskú školu, všeobecnú prax a stomatologickú kliniku, veterinárnu stanicu, lekáreň, pobočku banky, niekoľko obchodov vrátane obchodov so surovinami pre poľnohospodárstvo, stravovacie zariadenia. V oblasti sídliska sú 2 kultúrne a umelecké združenia, 4 športové združenia, dobrovoľný hasičský zbor a združenie dôchodcov. Obyvateľstvo sa zaoberá najmä poľnohospodárstvom a značný počet (približne 230) dočasne pracuje v zahraničí.

Osada Turčišće

Turčišće je štvrť nachádzajúca sa v južnej časti obce Domašinec, na tzv. Ceste. "Murska magistrala". V dávnych dobách spolu s Dvorišće patrili k obci Hodošan a farnosti Sv. Juraj v Trnje. Od roku 1910 do roku 1919 boli obe tieto osady pripojené k obci Domašinec, ale Turčišće vtedy a dnes patria do farnosti Sv. Podľa údajov z roku 1995 majú Turčišće a Dvorišće 645 obyvateľov a rozlohu 586 ha a od roku 1993 patrí do obce Domašinec.

V zozname zhabaných majetkov grófov Zrinski v roku 1670 obyvatelia všetkých dedín farnosti Sv. Juraj v Trnje, s výnimkou Palinovaca, je uvedený ako nevolníci Zrinskis. V tomto zozname sa uvádza aj Turčišće. Údaje z knihy "Sveti Juraj u Trnju" od Juraja Kolarića.

V tejto knihe sa uvádza, že na mieste dnešného Dvorišće mali grófi Zrinski panské sídla alebo „marof“, odtiaľ názov Dvorišće. Archeologické názvy naznačujú, že oblasť okolo Turčišće a Dvorišće bola osídlená mnoho rokov pred Kristom. Tak sa v Močvare pri Dvorišće objavila nekropola tumulov z obdobia okolo roku 700 pred Kr. nie, a neďaleko tohto miesta bolo objavené miesto „Gradišće“ z 11. do 13. storočia pred naším letopočtom. nie V 17. storočí museli šľachtici z Međimurje zaviazať kráľa alebo zakázať vojenské povinnosti v prípade vojnového nebezpečenstva alebo všeobecnej mobilizácie.

Podľa šľachty sa od šľachtica požadovali povinnosti. V roku 1672 teda musel dať dvoch jazdcov šľachtic z Turčišće, Juraj Vrasich. Iní páni a šľachtici vlastnili majetky v Turčišće. V roku 1716 sa teda spomína vdova Katarina z rodu Balogovcov, Baltazar z rodu Bedekovićovcov, ktorý mal v Turčišće panstvo a hospodárstvo, a majetky a subjekty v Turčišće a Dvorišće. Spomenuté sú aj šľachtici Ivan a Petar Berke, bratia Juraj a Ivan Horvat v roku 1623, šľachtic Korber starší v roku 1718, Ivan Puljaj v roku 1711, Juraj Vrasich v roku 1688. Ten vlastnil majetok v Držimuraci a Turčišće a bol vlastníkom Trnavského mlyna. Údaje z katalógu "Međimurje nobility" MMČ.

V knihe Rudolfa Horvata „Dejiny Međimurje“ sa uvádza, že kanonické návštevy beksinského arciděkana Záhrebskej diecézy vytvorili zoznam farností (fara) v Međimurje. Prvé takéto sčítanie sa uskutočnilo v roku 1334 a druhé v roku 1501. Horvatova kniha obsahuje zoznam rokov: 1688, 1693, 1698, 1716, 1720, 1747, 1779 a 1793. V týchto zoznamoch farnosť Sv. Juraj v Trnje so svojimi ôsmimi pobočkami, medzi ktorými sú Turčišće (Torčišće) a Dvorišće. V roku 1698 boli uvedení majitelia niektorých dedín vrátane Turčišće. V Turčišće sú uvedené tieto domácnosti: Matija Tomašić, Nikola Tompa, Juraj Krčmar, Matija Paragi, Matija Božić, Nikola Pincer, Stanislav Lepen, Tomo Hanžeković, Stjepan Fiškuš, Juraj Sokol, Stjepan Pogar, Juraj Drevenkar, Martin Darabor, Luka Novosel, Juraj Tompa, Ivan Mezek, Martin Jalsovec,

Zo sčítania ľudu v Međimurje v roku 1802 sa zistilo, že farnosť Sv. Juraj v Trnje započítal 2299 veriacich v siedmich dedinách. Turčišće malo potom 368 obyvateľov. Z dvora sa zatiaľ nevyvinula silnejšia osada, a tak spadol pod Turčišće. Podľa Juraja Kolarića v knihe Sveti Juraj u Trnju malo sčítanie ľudu z roku 1857 v Turčišče 463 obyvateľov, z toho 52 Maďarov. V Dvorišće žilo v šiestich domoch 80 obyvateľov. Obyvatelia Podnova (lesníckeho domu) v tom čase patrili Hodošanu a v správe návštevníka z roku 1865 sa uvádza, že v Podnove bolo potom 12 duší a v hostinci Malikut (Zelengaj) 5 duší. Po otrasoch v stave SHS sa v Međimurje v rokoch 1923, 1931 a 1937 uskutočnili sčítania. Podľa Rudolfa Horvata v roku 1937 okr. Preloška zaberalo 31 432 hektárov pôdy, na ktorej bolo 40 sídiel so 44 948 obyvateľmi. Okres bol rozdelený na 12 správnych, 33 katastrálnych obcí a mal 10 rímskokatolíckych farností a 24 verejných škôl. Obec Domašinec mala potom 1798 obyvateľov, Turčišće 843, Kvitrovec 198, Dvorišće 119, osada obyvateľov Podnova 7 a osada Komparija 36 obyvateľov.

V roku 1791 Međimurje kúpil gróf Juraj Feštetić a odvtedy Feštetići vládol Međimurje po dobu 132 rokov až do roku 1923, keď posledný Eugen Feštetić predal Međimurje konzorciu „Slavonija“ dd zo Záhrebu. Feštetići boli dobrými pánmi a na celom území Međimurje v 19. storočí vlastnili 23 „marofov“ v štyroch centrách. Jedným z týchto centier bol „marof“ v Turčišće. Marof v Turčišće bol administratívnym centrom pre desať okolitých „marofov“. Boli to: Turčišće, Palinovec, Gardinovec, Belica, Sveti Rok, Mali Rok, Novi Rok, Remiz, Gornji Kraljevec a Slemenica. V rámci bývalého „marofu“ v Turčišće boli postavené rôzne prístavby, alokačný obytný dom a dom pre manažéra „marofu“.

Po zvrate v roku 1918 sa uskutočnila agrárna reforma, podľa ktorej bola krajina grófa Feštetića rozdelená medzi roľníkov alebo prenajatá, a ľudia stavali svoje domy na mieste bývalého „marofu“. Na konci 19. storočia, presnejšie v roku 1887, bola v Turčišće postavená nová štátna dvojstupňová škola, ktorú miestni obyvatelia zbúrovali v roku 1914 s cieľom vybudovať novú. Prvá svetová vojna sa však konala a stavba dlho neexistovala, takže od roku 1919 sa v budove bývalého vedúceho "Marofa" konali triedy až do roku 1961, kedy sa závod MTC presťahoval do tej istej budovy. 1967.

Dnes Turčišće administratívne patrí do obce Domašinec, má (podľa posledného sčítania) 588 obyvateľov. Je vybavený komunálnou infraštruktúrou, má okrem kanalizácie aj regionálnu školu, niekoľko obchodov, stravovacie zariadenia. V oblasti sídliska je 1 kultúrne a umelecké združenie, 1 športové združenie a dobrovoľný hasičský zbor. Obyvateľstvo sa okrem zamestnanosti zaoberá aj poľnohospodárstvom.

Ďalšie dovolenkové destinácie Medimurje