Mapa župy Požega

Cestovný ruch Požecko-slavónska župa / Požega

Požecko-slavónska župa je jedným z najmenších okresov v Chorvátsku. Pozícia župy je na hlavných posavsko podravských dopravných ciest. Táto poloha jej dáva zvláštne čaro. Požecko-slavónska župa rozbíja obvyklú predstavu rovinatej Slavónii. Na relatívne malom priestore sú pláne s úrodnými poľami a horské a podhorské oblasti so slávnymi vinicami, pričom vyššie polohy hôr sú prevažne zalesnené.

Požecko-slavónsky kraj sa skladá z dvoch priestorovo oddelených jednotiek - Údolie Požega a Pakracky Lipik. Región je administratívne rozdelený do 5 miest (Požega, Pakrac, Lipik, Pleternica a Kutjevo) a 5 obcí (Brestovac, Velika, Kaptol, Jakšić i Čaglin). Požecká panva je obklopené horami - kopce: Psunj (984 m), Papuk (953 m), Krndija (792 m), Dilj gorom (461 m) a Požega vrch (618 m). Z nich prúdia rieky, ktoré tečú do dvoch hlavných riek - Orljava a Londža.

Mestá a obce, turistické združenia, dovolenkové destinácie

Mestá: (5) Kutjevo, Lipik, Pakrac, Pleternica, Požega
Obce: (5) Brestovac, Čaglin, Jakšić, Kaptol, Velika

Požecko-slavónska krajina má dlhú históriu, je obývaná od staroveku, o čom svedčia početné archeologické nálezy. V rímskych časoch bolo údolie pomenované "Vallis Aurea" - Zlaté údolie. Od stredoveku sa dajú spoľahlivo sledovať písomné záznamy o histórii kraja, ktorá bola prvýkrát zmienená v roku 1210. Mesto Požega sa spomína od r. 1227 ako pevnosť a krajské mesto, ktoré bolo jedným z najdôležitejších miest stredovekej Slavónie. Spolu s mestom Požega patrili k dôležitým sídlam tej doby Kaptol, Kutjevo, Pleternica, Velika a Pakrac s mincovňou.

Počas 150 rokov Osmanskej nadvlády bola Požega sídlom, ktoré ovládalo veľkú časť Slavónie, zatiaľ čo Pakrac bola sídlom Sandžaku. Po vyhnaní Turkov v prvej polovici 18. storočia nastala obnova Požeckého kraja, ktorý pokrýva oveľa väčší priestor než stredoveký kraj. Požega získala štatút Royal Borough. Ako významné kultúrne, vzdelávacie, hospodárske a náboženské centrum, získala Požega v 19. st. lichotivý titul "slavónske Atény".

Pohybujúc sa od západu na východ, zakrátko navštívime najdôležitejšie miesta v kraji. Lipik je známe svojimi termálnymi kúpeľmi a žrebčínom lipicanov. Pakrac bol známy už od stredoveku ako dôležitá pevnosť a mal mincovňu. Oblasti Pakrac, Lipik a západnej časti obce Banja boli vážne poškodené počas vojny.

Požega je mesto s dlhou tradíciou, administratívne, kultúrne, vzdelávacie, náboženské a ekonomické centrum. V súčasnosti je sídlom diecézy Požega, Požecko-slavónskeho kraja, Univerzity aplikovaných vied, a celého radu kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Pleternica je slávnou svätyňou Panny Márie z Tearsu a dôležitým dopravný uzlom. Kutjevo je jedným z najsilnejších vinárskych centier v Chorvátsku, kde sa tradícia vinohradníctva a vinárstva píše od roku 1232.

Kaptol má jednu z najlepšie zachovaných stredovekých pevností. Velika je známa svojimi termálnymi prameňmi a tiež ako stredisko - východiskový bod na výlety do prírodného parku Papuk, ktorý vďaka svojej geologickej diverzite získal štatút európskeho geoparku. Čaglinská oblasť v srdci Diljských hôr zaznamenáva v posledných rokoch stále väčší záujem, Sovské jazero je jediným pozostatkom bývalého Panónskeho mora.